Čo nového v Malinovej...

Malinová je kúzelná dedinka pod Magurou v Strážovských vrchoch. Má bohatú históriu. Písalo ju aj zlato, ktoré sem z nánosov riečky Chvojnica prišli ťažiť nemeckí kolonisti. Pred druhou svetovou vojnou to bola takmer čisto nemecká dedina, volala sa Cach. Dodnes jej obyvatelia nosia prevažne mená, po svojich predkoch. Dedinka sa však už dávno nevolá Cach, ale Malinová. Nie však preto, ako by sa mohlo zdať, že by okolo vo veľkom rástli maliny, ale po sovietskom maršalovi Malinovskom, ktorého vojská obec oslobodili od nacistov, ktorí tam urobili mnoho zla...

Do Malinovej sme sa aj s manželkou Dankou prisťahovali v roku 2010. Bývame v zrekonštruovanom a našim potrebám prispôsobenom dome. Páči sa nám tu, postupne spoznávame dobrých ľudí, okolie, prírodu, históriu. Pre nás je všetko nové. A preto sa chceme o aj na tejto stránke občas podeliť s tým, čo nového v Malinovej objavíme...

Malinovský hubár a mykológ Jozef Vaš

Medzi najznámejších hubárov a znalcov húb v Malinovej patrí Jozef Vaš. Je členom Slovenskej mykologickej spoločnosti pri Akadémii vied SR, ale čo mu mnohí trochu závidia, sú jeho miesta, z ktorých aj keď je nedajboh sucho, vždy prinesie nejaké huby. Tak tomu bolo aj vlani, keď bol jedným z organizátorov II. ročníka regionálnej hubárskej výstavy.

Aj v tomto roku, už začiatkom marca, sa ako prvý v dedine mohol pochváliť prvými tohtoročnými hubami - plamienkami zimnými. Na prekvapenie sa ešte pred Veľkonočnými sviatkami, (aj po nich), sa niekoľkokrát vybral na huby. Zakaždým priniesol chutné jarné huby - smrčkovce české. Zobral na vychádzku aj svoje dve dcéry Lenku a Natálku a jeho mladú neter Moniku Richterovú. Aj dievčatá mali z hubárskeho úlovku veľkú radosť.

Jozef Vaš a mladé hubárky Lanka Natáli a Monika majú radosť z nájdených húb plamienka zimná

Šťastný človek Jego

Hoci sa v Malinovej narodil, aj tu dlhé roky býval, až v minulom roku získal opäť po rokoch nový občiansky preukaz, s trvalým bydliskom Malinová. Jego, lebo o ňom je reč, je osobitý chlap. Bývalý murár, ktorého každý v dedine pozná. Aby som neohováral. Zlomom v jeho bol rozvod manželstva, následný predaj rodinného domu, aby mohol vyplatiť manželku...

Chvíľu mal dosť peňazí a zrazu sa minuli. Medzitým prišla „nežná „ revolúcia a tá nežne dovoľuje, aby človek nepracoval, ak nechce. Jego sa toho chytil. Oficiálne nikde nerobil. Ignoroval aj, aby sa mal registrovať na úrade práce a dostal aspoň podporu a tiež , aby štát za neho platil odvody do zdravotnej poisťovne. Jemu stačilo, že mu brat poskytol skromné bývanie, peniaze si zarobil príležitostne, pomáhal na stavbách, pri spracovávaní palivového dreva. Pretĺkal sa ako sa dalo. A zrazu sa dožil dôchodkového. Starostka obce sa mu rozhodla pomôcť vybaviť dôchodok. Pretože predtým pracoval v stavebnej spoločnosti Priemstav, vypočítali mu vcelku slušný dôchodok, niečo málo pod 300 eur. ..

Odvtedy sa z neho stal pán. Už nepotrebuje zarábať si na stavbách, upratovať drevo. Peniaze mu stačia, aby si v krčme Cachovanka dal svoje „menu“, čo je malé pivo a poldeci, aj niekoľkokrát za deň. Nie je lakomý, občas zaplatí aj svojim kamarátom, lebo vie, že ak on nebude mať, kamaráti mu „požičané“ vrátia. Občas potúžený viacnásobným „menu“ zneistí sa mu krok. Potom príde do krčmy s cestnými alebo stenovými lišajmi na tvári. Tak to bolo aj nedávno, keď si šiel vybaviť spomínaný občiansky preukaz. Pretože mal fľak na tvári má ho teda aj na fotografii v preukaze. Nedávno sa mu nehoda stala opäť. Každému vysvetľoval, že si predsa musí lišaje obnovovať, pretože ak by ho zastavili žandári, a mal by náhodou čistú oholenú tvár, povedali by, že to nie je on...určite by ho cez hranice nepustili colníci, ak by chcel ísť navštíviť svoje sestry, bývajúce v Rakúsku a Nemecku...

Odkedy začal poberať dôchodok, mal predsa len hlavu v smútku. Začala od neho zdravotná poisťovňa požadovať viac než 3 000 eur , pretože posledných desať rokov jej neplatil odvody (desať rokov predtým tiež , ale to už má premlčané). Strašili ho, že príde exekútor a zoberie mu dôchodok. Ale keď sa dozvedel, že mu musia nechať životné minimum, je opäť...veď okrem dôchodku žiadny iný majetok nemá...exekútorovi sa ani neoplatí s jeho prípadom zaoberať... svojim spôsobom je to šťastný človek...

Jego

Krvavý „karpoš“

Malinovčania od nepamäti hrávajú tradičnú hru, ktorú volajú karpoš. Dá sa hrať aj v prírode. Spočíva v odpaľovaní upravených kolíkov dlhou palicou z drevenej rampy. Hra je kolektívna, hrať ju môžu muži, ženy aj deti. Jedno družstvo kolíky, volajú ich aj puky, odpaľuje a druhé ich chytá. Počítajú sa body za vzdialenosti, aj za chytené puky. Naposledy karpoša hrali na stretnutí Pod horou. Jej iniciátorom bol Janko Pálesch. Vyťal tenký buk, zatĺkol ho pod 45-stupňovým uhlom do zeme a napílil puky. Pri skúške či všetko funguje išiel chytať odpálený puk . Aj ho chytil... V hre potom pokračoval s krvavým čelom...

...karpošom sa Malinovčania prezentovali aj počas nakrúcania súťažnej televíznej relácie Naj dedinka Slovenska 2015... zahrali si ho aj moderátori Katka Brychtová a Martin Nikodým...

Vzácna návšteva

Malinovú poctila 22. novembra 2019 vzácna návšteva. Zavítal k nám bývalý prezident Slovenskej republiky, jeho excelencia Rudolf Schuster a tiež jeden z najvýznamnejších súčasných slovenských spisovateľov Jozef Banáš. Jeho knihy patria v súčasnosti medzi najpredávanejšie aj najprekladanejšie na Slovensku. Sprevádzali ich spisovateľ a vydavateľ Peter Rašla a podnikateľ Gabriel Rehák.

Návšteva sa uskutočnila netradične vo večerných hodinách. Prechádzal jej totiž V. ročník Literárnych Bojníc. Rudolf Schuster a Jozef Banáš si v Bojnickom zámku prevzali literárnu cenu Zlaté pero Ladislava Ťažkého. R. Schuster za doterajšiu tvorbu a životopisnú knihu Schody návratov a J. Banáš takisto za doteraz vydaných 31 kníh a najmä za najnovšiu knihu Prebijem sa! Štefánik muž železnej vôle, ktorá sa na knižnom trhu objavila v 2018. Literárneceny od roku 2013 udeľuje Občianske združenie Benedikt, ktoré má sídlo v Malinovej a zaoberá sa edičnou činnosť a organizáciou rôznych podujatí.

Prezident Schuster prejavil záujem aspoň na chvíľu navštíviť bývalý Cach. Pochádza totiž z dediny Medzev, takisto obývanej karpatskými Nemcami, ku ktorým sa hrdo hlási. Návštevu pred obecným úradom privítal starosta Juraj Stiffel a členky malinovského Spolku karpatských Nemcov, na čele s jeho predsedníčkou Editou Grossovou. Pán prezident sa ukázal ako spontánny, príjemný spoločník. Nielenže porozprával o svojich knihách, ale spomenul aj niektoré zaujímavé postrehy zo svojho pôsobenia vo vysokej politike. Potom prišlo aj na pesničky. Pretože prítomné boli aj členky speváckej skupiny Zlatava, netrvalo dlho a prezident si s nimi zaspieval niekoľko piesní v nemeckom jazyku...

WEBdesign by DG PRO, s.r.o.