Prievidza 25. decembra (TASR) – Prievidžania ho už takmer 15 rokov stretávajú ako sa s metlou a lopatou v ruke, prechádza po Námestí slobody v Prievidzi. Je zamestnancom technických služieb mesta, neúnavne zametá chodníky, zberá do vedierka odpadky, ktoré tam nezodpovední ľudia odhodia. Občas sa zamyslí, že neporiadok po sebe nechávajú aj ženy, ktoré by mali byť podľa neho poriadkumilovnejšie ako muži. Nehnevá sa však na túto robotu, ba možno povedať, že je na ňu hrdý. Tvrdí, že každá robota je potrebná.
Málokto však vie, že tento skromný človek, keď odloží svoje pracovné nástroje, si každú nedeľu, alebo vo sviatok sadá k organu v Mariánskom kostole nad mestom. Je jeho dlhoročným organistom, ktorého tamojší veriaci veľmi dobre poznajú a uznávajú. Hral na polnočnej omši a aj dnes na sviatok Božieho narodenia. Na záver udal tón a celý kostol spolu s ním spieval Tichú noc, svätú noc...
Slávnostnú omšu celebroval správca miestnej farnosti dekan Martin Dado. Liturgia, keď je ozvláštnená hudbou je podľa neho presvedčivejšia a spev s hudbou je prejavom tej najväčšej radosti. Svojho organistu veľmi chváli, vie kde pracuje o to viac si váži jeho účinkovanie pri bohoslužbách. Povedal, že je vďačný Pánu Bohu, že mu dal takého človeka.
Stanislav Szabo, má 55 rokov a je rodákom z Kremnice. K hudbe sa dostal už ako chlapec. Otec baník, totiž bol takisto organistom. Naučil ho poznať noty a veru neskôr, keď už bol dostatočne zručný neraz aj ho nechal, aby si zahral v kostole namiesto neho. Stanislav sa vyučil za sklenára a robotu si našiel v stavebnom podniku v Prievidzi. Niekoľko rokov hrával s vlastnou kapelou po svadbách, ale aj v hoteli Regia v Bojniciach. Kapela sa potom rozpadla a jemu hudba, ktorá je jeho trvalým koníčkom, mu veľmi chýbala. Spomenul si na otca, doma si zopakoval nábožné piesne a naučil sa ďalšie. Potom sa prišiel ponúknuť na faru. Odvtedy si svätú omšu bez jeho organu nevedia ani predstaviť .
Upozornenie: TASR k správe vydá zvukové záznamy, fotoreportáž a videozáznam.
pr