I. ČURILA: Hlivu, zdraviu najprospešnejšiu hubu, si každý môže dopestovať

Bojnice 15. januára (TASR) – Hlivu ustricovitú, ktorá je spolu s japonskou hubou šii - také považovaná za elixír mladosti, si prakticky každý môže bez väčších problémov dopestovať doma.

         Tvrdí to Igor Čurila, bývalý banský technik , ktorý v Bani Nováky približne pred 20 rokmi začínal s pestovaním hlivy v banských štôlňach. Dnes už ako dôchodca je nie len jej veľkým propagátorom, ale svoje poznatky využíva na pestovanie hlivovej sadby. Ako vášnivý hubár a znalec húb, navrhol vyskúšať pestovať hlivu ustricovitú vo vtedy nevyužívaných banských dielach v hĺbke 200 – 300 metrov, kde je veľkou výhodou stabilná teplota a aj vlhkosť. Postupoval metódou omylov a úspechov, až sa podarilo v bani postupne dopestovať až 50 až 60 ton húb ročne. Substrátom je pšeničná, alebo jačmenná slama. Hliva sa v bani pestuje dodnes, hoci už v menšom množstve, pretože niektoré chodby začali baníci používať opäť na ťažbu uhlia.

         Po odchode do dôchodky si Čurila zriadil malú prevádzku na pestovanie hlivovej sadby. Prezrádza, že základom úspechu je čistota a hygiena. V povetrí totiž neustále lietajú ľudskému oku neviditeľné výtrusy a spóry nižších, najmä hnilobu spôsobujúcich húb. Tie totiž hlivu priamo ohrozujú, alebo znižujú výdatnosť substrátu.

         Prvotná kultúra hlivy pochádza zo zahraničia, zo severských štátov Európy. V špecializovaných výrobniach tam mikroskopickým výberom najkvalitnejších výtrusov hubu kultivujú a dokonca šľachtia rôzne odrody. Čurila tieto kultúry v potom rozmnožuje. Nositeľom je pšenica alebo jačmeň. Zrno však treba najskôr uvariť, potom odstrediť, sterilizovať a v prísne  sterilnom prostredí naočkovať dovezenou kultúrou. V malých balíčkoch, alebo sklených 700 ml pohároch, za teploty okolo 22 až 25° C mycélium prerastie celý objem. Potom je už sadba vhodná na pestovanie.

         Slamu, však treba najskôr sterilizovať vriacou vodou vo väčšej nádobe, nechať obschnúť a premiešať so sadbou. Takýmto substrátom je potom vhodné naplniť menšie igelitové vreká. Treba v nich urobiť malé otvory, aby mohol unikať oxid uhličitý. V týchto otvoroch, po troch týždňoch pri teplote okolo 22 °C potom vyrašia trsy hlivy. Keď majú klobúky veľkosť hrášku, je dobré dať vrecká do chladnejšej, miestnosti. O pár sní môžeme hlivu zberať, vysvetľuje Čurila.

         Je škoda, že ľudia na Slovensku sa ešte nenaučili pravidelne konzumovať hlivu ustricovitú, konštatuje Čurila. Národ by bol oveľa zdravší. Hliva totiž obsahuje vzácne látky, ako napríklad glukán, ktoré zvyšujú odolnosť organizmu proti vírusom a zvyšujú jeho imunitu aj proti civilizačným chorobám. Vzhľadom na to, že táto huba má nízku kalorickú hodnotu a mnoho vlákniny, je vhodná aj pre diabetikov a pomáha odbúravať z tela všelijaké škodliviny. Škoda, že v posledných rokoch skrachovali na Slovensku viacerí veľkopestovatelia hlív. Dováža sa z Maďarska a Poľska, kde je jej pestovanie dotované štátom. Dovezená hliva však stráca na kvalite počas prepravy a skladovanie, dodal Čurila.

         pr