S klobáskami a slaninou prievidzský údenár údi aj drevorezby

Prievidza 17. decembra (TASR) – Medzi klobáskami a plátmi slaniny v udiarni Vladimíra Mokrého sa v týchto dňoch nachádza aj drevorezba, neveľký reliéf z lipového dreva. Nie je to po prvý raz, čo o vyúdenie svojho výtvoru údenára požiadal jeho sused, ľudový umelec Ladislav Polerecký.

            Drevo v udiarni totiž od dymu dostane zaujímavú patinu a okrem toho je aj dokonale zakonzervované, hovorí autor. Rezbárstvu sa venuje už niekoľko rokov, je živnostník-stolár a po večeroch stvárňuje do dreva rôzne náboženské výjavy, postavy, krajinky a podobne. Slúžil ako profesionálny vojak v bývalej Juhoslávii a keď odchádzal, na pamiatku stvárnil postavy všetkých svojich kamarátov v čate. Teraz dokončuje panorámy starej Prievidze, podľa dobových fotografií. Skúsiť zaúdiť svoje obrazy ho inšpirovalo, keď sa kdesi dočítal, že aj bačovia na salašoch vystavovali svoje črpáky dymu, aby dostali charakteristickú farbu. Vo Vladovej udiarni, ktorú má po ruke, sa už takto vyúdilo niekoľko ukrižovaných Kristov, svätých rodín, ale aj replika Rubensovho obrazu Únos Leukippových dcér, ktorý sa mu páči pre svoju dynamiku, ale takisto Kľaňanie troch kráľov od Antona Schmidta.

            Na kvalitu údenia sa môže spoľahnúť. Vlado, bývalý baník, má s tým dlhoročné skúsenosti. Toto remeslo zdedil po svojom otcovi. Najmä v zime má veľa práce, pretože s klobáskami, slaninou, šunkami, ale neraz aj s rybami za ním chodia ľudia zo širokého okolia. Používa iba tvrdé drevo, najčastejšie slivkové, od ktorého dostávajú údeniny jemnú vôňu a chuť. Dymové splodiny na stenách udiarne po rokoch vytvorili doslova čiernu, až sklovitú glazúru, ktorá je veľmi odolná. Úplne do čierna takto vyúdil už niekoľko žiaroviek a vraj aj pohárik, ktorý tam mal niekoľko rokov odložený a oplachoval sa iba zvnútra.

            pr