Heligónka

         Bolo to v roku 2006, keď Marián Krčík v Bojnickom zámku krstil jednu zo svojich početných kníh. Myslím si, že to bola veľmi zaujímavá kniha, Testament grófa Pálfiho, o poslednom feudálnom majiteľovi Bojnického panstva . V Huňadyho sále, bolo veľa významných ľudí, aj Krčíkových priateľov, bývalých baníkov.

         Ale najčestnejšim hosťom bol spisovateľ Ladislav Ťažký, ktorý Mariána vedel vždy podnietiť k tvorbe. Nechýbal hudobný program. Na trombitách zatrúbila a potom zaspievala folklórna skupina Hájiček z neďalekého Chrenovca-Brusna. Skupinu už dlhé roky vedie Emil Trgiňa, sprevádzajúci chlapov na heligónke. V ich podaní nechýbala takmer už hymnická pesnička, Daj Boh šťastia tejto zemi. Právom si vyslúžili opakovaný potlesk...

         Potom sa stalo, čo nikto nečakal. Lacko Ťažký prišiel za Emilom Trgiňom, niečo mu šepol do ucha. Ten zložil z pliec heligónku a podal mu ju. Lacko si sadol na stoličku, ktorú mu narýchlo prisunul Marián Krčík. Roztiahol mechy a sála prekvapením stíchla. Lacko položil ruky na gombíky, vyskúšal niekoľko tónov, akoby sa s nástrojom chcel najskôr pozdraviť a potom spustil. Zahral niekoľko rezkých ľudových pesničiek, už chýbalo aby si aj zanôtil... tlieskali mu všetci, niektorí na znak obdivu tomuto všestrannému umelcovi vstali...

         Potom Lacko priznal, že na heligónke sa naučil hrať ešte ako mládenec a prekvapený nebol ani Emil. S Lackom Ťažkým sa poznali dávnejšie, keď Hájiček vystupoval na matičných slávnostiach. Tam si majster Ťažký po prvý raz vypožičal heligónku. Potom vždy, keď sa pri nejakej príležitosti stretli, majstrovi zažiarili oči, nemohol si na nej aspoň chvíľu nezahrať...

                                                                           Paľo Remiaš