Za kameramanom Kolomanom SEDLÁČKOM

         Redaktora Slovenskej televízie Kolomana Sedláčka (1936 – 2011) si pravdepodobne pamätajú iba dlhšie fárajúci baníci. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch pomerne často fáral do všetkých baní na hornej Nitre s kamerou, aby prinášal obrazové i zvukové informácie o baníkoch, ich úspechoch i problémoch. S dobrou znalosťou baníckeho prostredia boli jeho spravodajské príspevky presvedčivé, oceňované a vysielané v najprestížnejšom čase. Patril vtedy medzi najlepších redaktorov - kameramanov na Slovensku.

         Hoci sa narodil v Nitre, jeho osudom sa stali Nováky, bane a baníci. V Novákoch vyrastal, kde sa jeho otec lekár presťahoval s celou rodinou. Vyštudoval elektrotechnickú priemyslovku v Partizánskom a hľadal si zamestnanie. Dobrá náhoda chcela, aby ho našiel ako asistent kamery v Spravodajskom filme Bratislava. Svet pohyblivých obrázkov mu doslova učaroval. Pri kameramanoch zvučných mien získal potrebné základy práce s kamerou. Tie sa mu potom veľmi zišli. Pri práci na jednom dokumentárnom filme totiž stretol svoju životnú lásku Helenku. Ako mladý ženáč sa vrátil do Novák, pretože iba bane vtedy poskytovali byty.

         Zamestnal sa v Bani Nováky ako elektrikár a manželka ako zdravotná sestra v tamojšom zdravotnom stredisku. Koloman síce pracoval v elektrodielni, ale takmer denne fáral. Bol technicky mimoriadne zdatný a tak ho využívali pri montáži automatiky do dopravných pásov, vtedy prevratnej novinky. Predtým totiž musel pri každom presype strážiť jeden „panský“, aby podľa potreby vypínal alebo zapínal pásové dopravníky. Automatika to vyriešila. Asi po pol roku dostal príležitosť, pracovať na propagačnom oddelení, kde potrebovali fotografa. Až mu oči zasvietili, keď sa dozvedel, že bude mať k dispozícii aj 16-mm kameru. A tak začal baníkov nielen fotografovať, ale aj filmovať. Vytvoril niekoľko náborových filmov a začal spolupracovať aj so Slovenskou televíziou. Tam si všimli schopného kameramana a vyžiadali si ho cez okresné orgány.

         Takmer 20 rokov potom prinášal spravodajstvo z celého regiónu a neraz aj mimo neho. Ale najmä z baníctva. Sám, neskôr so spolupracovníčkou Magdou, dokázal zhotoviť také spravodajské materiály, ktoré inokedy zabezpečovali početné televízne štáby. Do dôchodku odišiel , spolu s jeho filmovou kamerou, chýrnej značky Ariflex. Televízia totiž začiatkom deväťdesiatych rokov prešla na modernejší beta-systém, predchodcu dnešnej digitálnej filmovej techniky. Ešte niekoľko rokov podnikal v oblasti propagácie a potom sa už venoval iba svojej rodine.

         Ale už nikdy nechytí do ruky kameru, alebo fotoaparát. Zomrel po dlhej a ťažkej chorobe. V pondelok 14. februára, iba mesiac pred oslavami svojich 75-tich narodenín, sa s ním na cintoríne v Novákoch navždy rozlúčili príbuzní, priatelia a kolegovia novinári.

         Česť jeho pamiatke!

                                                                                     (pre)