Malá banícka galéria
Skúsený publicista a fotograf Pavol Remiaš predstupuje pred širokú čitateľskú verejnosť s knihou príbehov zo života hornonitrianskych baníkov. Každý, kto toto vydarené dielko nielen prelistuje, ale aj pozorne prečíta, nadobudne dojem, že sa práve prešiel po malej baníckej galérii, v ktorej defiluje veľa postáv a postavičiek, živých a neopakovateľných bytostí, ľudí z mäsa a krvi – baníkov, technikov, záchranárov, riaditeľov, jednoducho chlapov, ktorým ťažká čierna robota po dlhých rokoch zdrsnila ruky i dušu, zaprášila im pľúca, a predsa ich srdcia zostali na správnych miestach.
Čítať Remiašove príbehy zo života baníkov, príbehy pravdivé s neskreslené, ktoré sú zbavené umelých sladidiel a literárnych vylepšení, znamená listovať v histórii slovenského baníctva za posledné polstoročie. Remiašove banícke príbehy svojou zovretou formou, strohým a dynamickým štýlom, živým a bezprostredným, priam autentickým jazykom oscilujú na rozhraní fejtónu a umeleckej črty, aj keď väčšina z nich by si našla miesto aj v iných novinárskych či literárnych žánroch. Hlavnými hrdinami týchto sympatických prozaických útvarov sú predovšetkým baníci, aj keď mnohí z nich vďaka osudovému predurčeniu alebo prirodzenému talentu prekročili toto osudové povolanie, vykročili zo svojho tieňa a boli nielen baníkmi, ale tiež spisovateľmi, básnikmi, ľudovými umelcami, hudobníkmi, fotografmi a liečiteľmi... Lebo aj takéto postavičky ožívajú na stránkach tejto knižky a vždy si nás dokážu získať a podmaniť svojou človečinou, drsnou dobrotou, bezprostrednosťou, tvrdohlavosťou, nezlomným zápasom za svoju pravdu.
To zvláštne čaro, ktoré sála z Remiašových príbehov a ktoré si dokáže získať každého pozorného čitateľa, vyrastá z bohatého autorského podhubia. Prvým určujúcim faktorom je dôverná znalosť baníckeho prostredia. Autor sám začínal ako radový baník, ktorý fáral do podzemia spolu s viacerými hrdinami svojich príbehov, takže baňu pozná ako vlastnú dlaň. Vďaka tejto životnej skúsenosti a tomu, čo sám v baníckom kolektíve prežil, čo pocítil na vlastnej koži v dobrom i zlom, čo sa mu navždy vrylo do pamäti, dokázal fabulovať skutočné a presvedčivé príbehy, udalosti, epizódy či len anekdoty, ktoré sa naozaj stali, alebo sa premenili na banícke legendy. Robí to s takou presvedčivosťou, živou obraznosťou a človečenským jazykom, ako to dokáže len ten, kto prenikol do myslenia a cítenia baníkov, kto dôverne pozná ich duše, ktoré oni dávno zapredali svojej jedinej láske – bani...
Okrem týchto hlavných čŕt si banícke príbehy Pavla Remiaša získajú čitateľa i výberom témy, jej stvárnením, silou autorovho zobrazenia, pretlmočenia, ktoré je viac živé a zavše šťavnaté než beletristické, jeho prekvapujúcou drobnokresbou, pretože i z unikajúcej chvíľky dokáže vyčariť priam básnický zážitok. Autor vďaka prevažne úsmevným, ba niekedy veselým príbehom, ktoré sa nie vždy končia šťastne, ponúka čitateľom svoj pohľad na povahu slovenského baníka, na jeho život, na jeho robotu. Je to autorovo posolstvo, jeho pravda o chlapoch čiernej práce, mužoch, ktorí popri svojej robote milovali aj život, svoje rodiny, mali svoju banícku česť a vedeli za ňu aj umierať. P. Remiaš aj príbehy so smutným a tragickým koncom napísal veľmi presvedčivo a ľudsky, aj o smrti, ktorá vždy striehla na baníkov, píše tak zvláštne, chlapsky, bez beletrizujúceho sentimentu.
V knihe Pavla Remiaša ožili desiatky postáv, ktoré v histórii slovenského baníctva zanechali výraznú stopu, alebo len malý odtlačok svojich ťažkých nôh. Nie je to iba umelecký dokument o dobe, ktorú prežili tisíce baníkov a ich rodiny, nie je to iba kronika hornonitrianskeho baníctva. Je to živá galéria postáv, ktoré svojou prácou, životom a dielom si zaslúžia našu pozornosť a úctu, aj záujem tých, ktorí prídu po nás. Preto je dobre, že zostanú nielen v našich spomienkach, ale aj v knihe, ktorá hovorí za nich.
Ondrej Čiliak,
básnik a publicista