O Jarových siedmich životoch
Jaro sa vtedy zobudil skoro ráno tak, ako v iný deň, keď sa manželka Anka zberala do práce. Autobus jej odchádza päť minút po piatej, cesta na autobusovú zastávku jej trvá dobrých pätnásť minút. Tak chuderka musí vstať už krátko po štvrtej. Súcití s ňou, on si ešte môže chvíľu poležať. No nestáva sa, že by ešte znovu zaspal. Aj teraz počul, ako Anka zatvorila dvere a potom ešte buchla aj železná bránka.
Pozviechal sa z postele, pretože si zvykol ráno hneď zapáliť. Vôňa cigaretového dymu ho vždy nakopne, kým fajčí, premyslí si čo bude cez deň robiť. Už si veru pomaly ani nepamätá, keď musel tiež zrána utekať, aby stihol banícky autobus, čo jeho a chlapov z jeho dediny vozil na baňu Cigeľ. Viac sa mu páčila popoludňajšia alebo nočná šichta. To sa vždy zastavil v krčme na jedno pivko. Nikdy si nedal viac, nikdy nejako zvlášť neholdoval tvrdému alkoholu. A v tom čase sa začalo prísnejšie brať, ak niekto sfáral do bane a mal v hlave...
Baníkom sa stal z drevára. Pracoval totiž v praveneckej stoličkovej fabrike. Bohvieaký zárobok to nebol. Jeho kamaráti Otto, Vilo či Janko fárali, nosili domov lepšie výplaty, a tak aj on sa nechal presvedčiť. Ešte vtedy prebiehal nábor do bane, lebo ľudí stále chýbalo. Nikdy sa nezamýšľal, že je to oveľa rizikovejšia práca ako s drevom. Začal pracovať na ručnej stene u Otta Országha. Robota to bola ťažká, ale zvykol si, ba ho začala aj baviť. Keď mu štajger navrhol, či si nechce zvýšiť odbornosť, zasadol do školských lavíc a s výučným listom sa z neho stal kvalifikovaný rubač.
To už začal pracovať na poruboch. V menšom kolektíve sa cítil oveľa lepšie, všetci v jednej zmene tam boli kamaráti z jednej dediny. Osudnou sa mu stala jedna nočná šichta. Keď prišli na pracovisko, trochu si zanadávali na kolegov z popoludňajšej zmeny. Vypustili komoru viac, ako mali. Nenechali dostatok foroty, aby oni mohli z nej navŕtať komoru na zával. Museli zasekávať do bokov, aby upevnili foršňu a až z nej mohli začať vŕtať do stropu. Aj to len pomocou nástavcových vrtákov. Problémom bolo, že ani signálnu stojku nemali kde postaviť. Už mali vlastne navŕtané, ba začali s predákom Dušanom aj lódať, keď bez varovania zaprašťalo a zo stropu sa odtrhli veľké kusy uhlia. Zhodilo ho z foršne a zacítil, že mu privalilo nohy...
Zobudil sa v nemocničnej izbe, jednu nohu mal natiahnutú na škripci a lekár povedal, že má prasknutú aj chrbticu. Niekoľkokrát ho operovali, v nemocnici si poležal zopár mesiacov, a potom ešte takmer rok maródoval. Ale vystrábil sa a mal v úmysle vrátiť sa späť do kolektívu. Ale lekári ho už do bane nepustili. Je na čiastočnom invalidnom dôchodku, dostáva banícku rentu, ale za baňou mu je stále smutno...
Obliekol sa, vošiel do kuchyne a zapol rádio. Na ňom mala byť škatuľka cigariet so zapaľovačom. Ale neboli tam. Znervóznil, veď si včera kupoval nové cigarety. A potom si spomenul. Asi ich nechal v letnej kuchyni. S kamarátom Jožom v nej včera vymieňali trysky na plynovom sporáku. Prešiel cez dvor a zamieril k letnej kuchyni. Pristavil ju ku garáži, a veru sa tam v lete rád zdržiaval. Otvoril dvere a pravou rukou siahol po vypínači. To, čo potom nasledovalo, si pamätá len matne. Ozval sa mohutný výbuch. Tlaková vlna ho doslova vystrelila k bráne. Vzduchom letel päť - šesť metrov. Mal pritom šťastie. Ak by ho neodfúklo, ale zostal by v mieste výbuchu, bolo by ho zavalilo oveľa viac, ako vtedy na poruboch v komore. Letná kuchyňa sa totiž úplne zrútila, zostali z nej iba ruiny. Chvíľu necítil, že má popálené ruky, nohy ba aj brucho. Ešte stihol zabúchať na okno synovi.
Záchranka ho previezla najskôr do bojnickej nemocnice, ale čoskoro sa ocitol v záchranárskej helikoptére. Let ani nevnímal. V Ružinove si poležal niekoľko týždňov. Začerstva mu urobili plastiku kože. Opäť sa pomerne rýchlo vystrábil. Manželka o ňom hovorí, že má sedem životov. Smeje sa. To by teda ešte päťkrát mal prežiť podobné chvíle...?
Sedel v krčme Cachovanka a usrkoval pivo a chlapom rozprával, ako to bolo s tým výbuchom plynu. To sa už dozvedel od vyšetrovateľov. Keď na plynovom sporáku vymieňali trysky, nevšimli si, že hadica vedúca z bomby je prasknutá. Unikal z nej plyn a cez noc sa ho v miestnosti veľa nahromadilo. Ale všetko zlé je naozaj aj na niečo dobré. Odvtedy totiž Jaro nefajčí. Veď nedajboh ak by vošiel do letnej kuchyne a nešťukol vypínačom, ale si priamo vnútri zapálil cigaretu. Dnes by sa už o jeho siedmich životoch nedalo hovoriť.